mareks

Ako človek, ktorého zaujíma budúcnosť Slovenska a jeho ďalšie smerovanie som veľa diskutoval so svojim okolím na tému výsledky volieb. Prekvapujúco, takmer všetci tí, s ktorými som sa rozprával, vyjadrili svoj postoj ku drvivému víťazstvu Róberta Fica veľmi pesimisticky. Padali rôzne argumenty a začul som rôzne negatívne komentáre na nášho budúceho premiéra. Väčšina mi na otázku koho volili odpovedala niektorou z pravicových strán ktoré sa nakoniec, aj keď s odretými ušami, prekročili 5 percentnú hranicu a budú mať teda zastúpenie aj v budúcom parlamente. Pochybujem, že sa pohybujem v silne pravicových kruhoch spoločnosti (veď minimálne fakt, že v Žiline odkiaľ som získal Smer-SD 54% hovorí za všetko) a preto som uvažoval nad tým, ako je možné, že z môjho okolia je minimum voličov Smer-u a v celkovom merítku nakoniec táto strana získala nadpolovičnú väčšinu kresiel v parlamente. A vôbec, ako je možné, že jedna strana z 26 prihlásených, dostane takú masovú podporu.

Použiť argument, že Smer volia iba dôchodcovia a rómovia je úplne neprofesionálny. Nie každý dôchodca vidí svet tak, ako ho prezentuje JUDr. Robert Fico a nie každý občan rómskej národnostnej menšiny vidí vo voľbách len vidinu svojich sociálnych dávok. Nehovoriac o tom, že v týchto 2 skupinách je aj dosť vysoký percentuálny podiel nevoličov. Časy keď bola volebná účasť 99% sú už dávno za nami a to si uvedomujú aj naše staré mamy a otcovia.

=> Smer má aj široké zastúpenie mladých voličov. Z toho prirodzene vyplýva ďalšia otázka, čo týchto voličov motivuje?

1.) Predvolebná kampaň Smeru, sociálnej demokracie bola rozumne postavená na pevných pilieroch. Pán Fico nepoužil žiadne zložité posolstvá, sľuby alebo vidinu svetlejšej budúcnosti ktorú dnešný volič považuje aj tak oprávnene za predvolebné divadlo. Stavil na jednoduchosť skrytú v tom, že si ľudia zaslúžia istoty. K ničomu sa nezaväzuje, len konštatuje. Aspoň na mňa tento text takto vplýva a myslím, že má oveľa väčší psychologický efekt ako slogany predvolebnej kampane pravicových strán. Smer využil zlú ekonomickú situáciu tak, že vyvolal v ľuďoch pocit, že práve číslo 11, bude tá správna voľba pre ich budúcnosť. Chopil sa šance ktorú mu dala predchádzajúca vláda tým, že nedokázala v ľuďoch vzbudiť dôveru.

2.) Gorila. Slovo ktoré sa v médiách objavuje v poslednej dobe dosť často na to, aby sa dostalo do uší širokej verejnosti. Dosť často na to, aby ľudia urobili konečné rozhodnutie v tom, koho vhodia do volebnej obálky. Spis z tajnej služby sa stal symbolom špinavostí, ktoré napáchalo SDKÚ na našej politickej scéne. Či to bolo oprávnené, o tom by sa dalo diskutovať. Väčšina ľudí nepozná pozadie problémov, vie iba to, čo im povedali známi resp. to, čo začuli vo večerných správach. Málo z nich, si našlo čas prečítať si aspoň skrátenú verziu tohoto dokumentu. Polícia rozbehla vyšetrovanie, ktoré ukončené ešte nebolo, no pravica však vo voľbách stroskotala, akoby bol už bol potvrdený obsah tohto spisu. Lebo niekedy netreba políciu, niekedy účet vystaví aj verejnosť.

3.) Tento bod by som nazval jednotvárnosť ľavice. Je až smutné pozerať sa, ako máme na Slovensku jedinú úspešnú stranu, ktorá sa otvorene hlási k ľavicovej politike. Pluralita strán, aká by mala byť na Slovensku zavedená, platí iba na pravej strane. Smer je niečo ako monopol. Keď sa objaví strana, ktorá by mu mohla konkurovať, (minulé voľby SDĽ, terajšie 99% – Pán Weiss má asi Smer v zuboch) je okamžite zametená pod koberec s takmer nulovou podporou u občanov. Pochybujem, že je to vernosťou voličov pána Fica. Dôvod bude asi ten, že keď vznikne nová ľavicová strana, kritizuje ju kompletne celá súčasná garnitúra, vytiahnu na ňu nejakú kauzu či prešľap, obujú sa do nej médiá a potom už ťažko čosi rozbiehať. Nechcem rozoberať, či 99% bol alebo nebol podvod, nech si každý urobí názor sám ale vo všeobecnosti si myslím, že takto to funguje nielen s touto stranou. Každá nová má problémy už na začiatku svojej kariéry. Starí harcovníci ju vyšachujú zo scény skôr, než stihne predstaviť svoju víziu.

Otázkou teda je, kedy konečne vznikne ľavicová strana, ktorá by bola schopná konkurovať pánovi Ficovi dlhšie, ako niekoľko týždňov. Nechajme sa prekvapiť.

4.) Posledný bod má príznačný názov, rozpory a neznášanlivosť pravice.

Bohužiaľ, situácia by aj v prípade, že by červení nezískali nadpolovičnú väčšinu kresiel, nebola odlišná. Slovenská pravica nemá vôľu ani možnosti na to, aby spolupracovala ďalšie volebné obdobie. Ich názory na hospodárstvo a riešenia akútnych problémov sú natoľko odlišné, že ich prípadná koalícia by iba vzbudzovala otázky, kedy budú ďalšie predčasné voľby. Aj lídri týchto strán iba prihadzujú polienka do ohňa. A keď zápasí jeden tím sám so sebou, ťažko porazí ten druhý.

To by asi bolo z mojej strany na tému prečo meníme farbu na červenú všetko. Ako človeku ľavicového presvedčenia, ktorý však v Smere nenašiel istoty ktoré našli ostatní a preto volil pravicu, by veľmi odľahlo, aby sa niečo v slovenskej politike pohlo. A niečo mi hovorí, že to bude veľmi skoro.